Práve následná a tranzitórna zdravotná starostlivosť bola jednou z hlavných tém májového kongresu ESC Heart Failure v Lisabone, ktorej sa aktívne zúčastnil aj náš tím z Dôvery.

Tranzitórna starostlivosť v tomto prípade znamená prechod z rúk lekárov na nemocničnom oddelení, ktorí počas hospitalizácie riešili akútne problémy so srdcom, do starostlivosti ambulantného lekára, ktorý ďalej pokračuje v liečbe zlepšujúcej zdravotný stav pacienta. Spolu s pacientom pracujú na tom, aby k ďalším hospitalizáciám nemuselo dochádzať.

Tejto téme sa venovala aj naša práca v spolupráci s doc. Goncalvesovou a prof. Tkáčom. Analyzovali sme v nej, koľko pacientov pri rôznych kardiologických hospitalizáciách prejde v horizonte troch mesiacov od ukončenia hospitalizácie do starostlivosti ambulantného kardiológa.

Pri srdcovom zlyhávaní, ktoré je najčastejšou kardiologickou príčinou hospitalizácie, navštívi ambulantného kardiológa do troch mesiacov len 56 % pacientov. Je to najmenej zo štyroch porovnávaných kardiologických diagnóz: srdcové zlyhávanie, fibrilácia predsiení, infarkt myokardu a ischemická choroba srdca.

Odporúčania európskej kardiologickej spoločnosti pritom hovoria, že intenzívna pohospitalizačná starostlivosť by mala prebiehať už v prvých šiestich týždňoch po prepustení. Toto prísnejšie časové okno splní len 40 % pacientov so zlyhávaním srdca.

U žien je pravdepodobnosť návštevy kardiológa nižšia

V našej práci sme ale neostali len pri opise situácie. Pomocou matematických modelov sme sa snažili vyhodnotiť faktory, ktoré ovplyvňujú to, či pacient navštívi kardiológa.
U žien bola o štvrtinu nižšia pravdepodobnosť, že do troch mesiacov navštívia kardiologickú ambulanciu.

Toto podliečovanie ženských pacientiek je vo svete (a vo viacerých medicínskych oblastiach) veľmi sledovaný fenomén. Zároveň sa ukazuje, že obzvlášť problematická je situácia u starších pacientov a u tých, ktorí pred hospitalizáciou nemali „svojho“ kardiológa.

Takéto modely nám pomáhajú lepšie pochopiť dostupnosť kardiologickej starostlivosti a naše snahy o zlepšenie zacieliť na konkrétnych pacientov. Aj v tomto prípade nám modely potvrdili, že bez ohľadu na to, že pacienti so srdcovým zlyhávaním sú špecifickí (napr. starší), problém s dostupnou následnou starostlivosťou v kardiologických ambulanciách je pri týchto pacientoch obzvlášť veľký.

Práca zaujala aj predsedajúcich našej sekcie (z ang. session). Vyzdvihli metodické spracovanie našej práce a spoločne sme diskutovali o ďalších možných prístupoch v snahe o lepšie pochopenie nástrah tranzitórnej starostlivosti.

Precízne sledovanie príznakov môže odvrátiť hospitalizácie

Okrem témy tranzitórnej starostlivosti sa prednášky venovali aj téme vzdialeného sledovania pacientov so srdcovým zlyhávaním za účelom odvrátenia hospitalizácií. V tejto oblasti môže pacient dosahovať dobré výsledky, keď vie, aké varovné signály svojho ochorenia má sledovať a ako na ich nástup reagovať.

Pomôcť mu v tom môžu aj edukácie, ktoré sme pre pacientov so srdcovým zlyhávaním spustili od apríla 2024. Pacienti sa vďaka nim naučia včas rozpoznať príznaky dekompenzácie, zistia, ako im vie pomôcť vhodná strava, pohyb a selfmonitoring. Dozvedia sa aj, ako riešiť rôzne špecifické životné situácie a akému rizikovému správaniu sa musia vyhýbať.


ESC Heart Failure

Najväčší európsky kongres zameraný na srdcové zlyhávanie organizuje Asociácia pre srdcové zlyhávanie Európskej kardiologickej spoločnosti (Heart Failure Association of the European Society of Cardiology). V tomto roku sa konal v Lisabone v dňoch 11. až 14. mája.

lisabon1.jpg

Zľava doprava: Mgr. Martin Selvek, Mgr. Beata Saal, Mgr. Ing. Roman Mužik, PhD. MSc. na európskom kongrese kardiológov v Lisabone.