Nie ste v tom samy: Menopauza je prirodzená etapa, nie problém

^{Tím platfomy MOJA: (zľava) Petra Škutilová, Alexandra Krištúfková, Zuzana Čechovská, Leila Zajac.}

Po štyridsiatke už neplatí, že „stačí menej jesť a viac sa hýbať“. Telo funguje inak a potrebuje viac pochopenia. Kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc a kedy môže hormonálna terapia výrazne uľaviť, vysvetľuje odborníčka z oblasti farmácie PharmDr. Leila Zajac, ktorá sa už roky venuje destigmatizácii témy menopauzy a perimenopauzy na Slovensku. Je spoluzakladateľkou platformy MOJA a zakladateľkou projektu Všetko o menopauze.

Existuje nejaký „typický“ vek, kedy sa perimenopauza začína a kedy už hovoríme o menopauze, alebo je to u každej ženy veľmi individuálne?

Je to ozaj veľmi individuálne. Priemerný vek perimenopauzy je okolo 45 rokov, no môže sa začať aj niekoľko rokov skôr, aj neskôr. V priemere trvá okolo 7 rokov. Menopauza z medicínskeho hľadiska predstavuje 1 deň - deň poslednej menštruácie, ktorý zistíme až retrospektívne, ak žena nemá 12 mesiacov po sebe menštruáciu. V našich končinách je priemerný vek prirodzenej menopauzy okolo 51 rokov. V ojedinelých prípadoch môže dôjsť k menopauze aj oveľa skôr v dôsledku poruchy funkcie vaječníkov alebo môže byť vyvolaná následkom liekov či chirurgického zásahu. Takéto prípady by mali byť vždy manažované pod dohľadom lekárov.

Mnohé ženy si nie sú isté, čo sa s nimi deje. Podľa čoho môžu spoznať, že vstupujú do perimenopauzy? Ktoré príznaky bývajú úplne najčastejšie?

Perimenopauza je prechodové obdobie okolo menopauzy, keď vaječníky už začínajú fungovať menej predvídateľne. Produkcia hormónov v nich začína kolísať a ku koncu klesať. Pre mnohé ženy je to obdobie hormonálneho chaosu, ktorý cítia aj v podobe psychických a fyzických príznakov a zmien.

Pre mnohé ženy je prvým signálom zmena cyklu - býva kratší, dlhší, môže vynechať, intenzita a dĺžka krvácania sa menia tiež. Typické sú zmeny prežívania - zvýšená podráždenosť, úzkosti, takzvaná mozgová hmla, teda zabúdanie a nesústredenosť, zmeny nálady, nekvalitný spánok, vyššia citlivosť na stres.

Pozoruje sa tiež väčšia únava, menej energie, zmeny libida, suchosť slizníc či častejšie močové ťažkosti. Priebeh perimenopauzy je u každej ženy iný, aj ten istý príznak môže každá žena prežívať inak. Vstupujú do toho faktory, ako sú genetika, životný štýl, zdravotný stav, sociálne zázemie, kultúra, v ktorej žijeme, ale aj to, koľko toho žena o tomto období vie.

Kedy by žena mala spozornieť a objednať sa k lekárovi? A aké vyšetrenia sú v tomto období naozaj dôležité?

Určite vtedy, keď príznaky výrazne znižujú kvalitu života - najmä spánok, náladu, fungovanie v práci či vo vzťahoch. A vždy je potrebné spozornieť pri zmenách krvácania: výrazne silné krvácanie, krvácanie mimo cyklu, krvácanie po sexe alebo krvácanie po 12 mesiacoch bez menštruácie. Dôležitý je hĺbkový rozhovor a anamnéza, pretože diagnostika je väčšinou klinická - teda na základe príznakov.

Z vyšetrení dávajú zmysel preventívne prehliadky, skríningy rakoviny krčka maternice a prsníkov, gynekologické vyšetrenie podľa ťažkostí. Z metabolických faktorov najmä krvný tlak, lipidy, teda cholesterol, triacylglyceroly, glykémia/HbA1c, obvod pása. Pri únave a mozgovej hmle stojí za to skontrolovať aj železo, vitamín B12, vitamín D a štítnu žľazu.

Návaly horúčavy a nočné potenie patria k najčastejším príznakom. Dá sa s nimi niečo robiť? Čo ženám pomáha najviac?

Dá - a často veľmi účinne. Najúčinnejšou farmakologickou možnosťou je menopauzálna hormonálna terapia. Jej nastavovanie je veľmi individuálne, a môže si vyžadovať čas, kým sa nájde správna dávka a kombinácia pre danú ženu. Ak hormóny nie sú možnosť, existujú aj nehormonálne lieky na predpis a tiež nefarmakologické prístupy - napríklad techniky zvládania stresu, hypnóza, kognitívno-behaviorálna terapia, ktoré môžu frekvenciu a intenzitu návalov znížiť. Z nehormonálnych liekov sú zaujímavé aj nové molekuly - fezolinetant a elinzanetant, ktoré cielia priamo na termoregulačné centrum v mozgu.

Dobré je tiež nájsť spúšťače, medzi ktorými môže byť alkohol, pikantné jedlá, prehriatie tela, stres, niekedy aj kofeín či vlnený materiál, a snažiť sa upraviť si režim tak, aby telo malo viac takzvaných chladiacich signálov. Tými zase môže byť pravidelný pohyb, primeraná hmotnosť, kvalitný spánkový režim, menej alkoholu. Keď sa zmiernia návaly, zlepšia sa aj spánok, nálada či mozgová hmla.

Veľa žien hovorí, že zrazu nevedia dobre spať. Prečo sa spánok v tomto období zhoršuje a existujú účinné riešenia?

Spánok sa v perimenopauze zhoršuje z viacerých dôvodov. Hormonálne výkyvy menia termoreguláciu - prichádza nočné potenie, zvyšujú sa nočné prebudenia, a zároveň sa rozladí nervový systém - žena je citlivejšia na stres a podnety. Často sa pridá aj úzkosť, preťaženie alebo nepríjemné telesné príznaky.

Najviac pomáha kombinácia riešiť príčiny - napríklad návaly, nastaviť spánkovú hygienu a pravidelnosť a pracovať so stresom. Keď je spánok dlhodobo zlý, oplatí sa riešiť ho medicínsky, pretože spánok je základňou pre to, aby sa následne zlepšila nálada, energia aj mozgová výkonnosť. Je vždy potrebné vylúčiť iné možné príčiny nespavosti, ako sú depresívne stavy, porucha funkcie štítnej žľazy, nutričné nedostatky, napríklad nedostatok zásob železa či vitamínu D.

Ženy si často sťažujú na zabúdanie a problémy so sústredením, hovoria o takzvanej mozgovej hmle. Sú tieto zmeny skutočne spojené s menopauzou?

Áno, príčinou býva (peri)menopauza a kolísanie hormónov. Ale prispieť môžu aj depresívne stavy, chronický stres, nízke zásoby železa, porucha funkcie štítnej žľazy, porucha glukózovej regulácie, nedostatok vitamínu D či vitamín B12, fragmentovaný spánok. Keď žena nespí, je v napätí, fyzickej či psychickej nepohode, mozog nefunguje dobre. Dobrá správa je, že keď sa zlepší spánok a stabilizuje energia, zmiernia sa návaly tepla a nálady - niekedy aj pomocou liečby, mozgová hmla sa u mnohých žien výrazne upraví.

Ako výrazne dokáže menopauza ovplyvniť náladu, úzkosť či pocity vyčerpania? Dá sa to prirovnať k PMS?

Veľa žien to prirovnáva k PMS, teda k predmenštruačnému syndrómu, len dlhšiemu a menej predvídateľnému. V perimenopauze kolíšu hormóny, mení sa stresová tolerancia a zhoršený spánok pridá ďalšiu záťaž. Preto sa môžu zhoršiť úzkosti, podráždenosť, plačlivosť alebo pocit, že žena sa vôbec nespoznáva.

Zároveň je toto životné obdobie veľmi náročné, ide o takzvanú sendvičovú generáciu - na jednej strane starnúci rodičia, na druhej strane deti, o ktoré je ešte potrebné sa starať, do toho kariéra, dlhoročný vzťah, ktorý potrebuje opateru, takže sa mieša biológia a život. A práve preto je dôležité si povedať, že moje telo si prechádza veľkou zmenou, potrebuje moju podporu a pozornosť.

Priberanie najmä v oblasti brucha je častá téma. Je to nevyhnutná súčasť menopauzy alebo sa s tým dá niečo urobiť?

Nie je to nevyhnutné, ale je pravda, že telo mení spôsob, akým ukladá tuk, kde ukladá tuk, ktorý sa viac hromadí v brušnej oblasti, a ako rýchlo buduje sval. Kľúčové je pochopiť, že po štyridsiatke už nestačí jednoduchá rovnica - menej jesť a viac sa hýbať. Oveľa viac rozhoduje množstvo svalovej hmoty, denný pohyb a manažment stresu. Najlepší recept býva silový tréning aspoň dvakrát do týždňa, viac bežného pohybu počas dňa, dostatok bielkovín a vlákniny a menej ultraspracovaných potravín a alkoholu. Keď sa zlepší spánok, často sa zlepší aj chuť do jedla, inzulínová citlivosť a regulácia hmotnosti.

Často sa spomína zvýšené riziko osteoporózy či srdcových ochorení. Na čo by si ženy mali naozaj pozor?

Pokles estrogénu ovplyvňuje kosti, svaly, srdce, cievy aj metabolizmus. Počas prvých piatich rokov po menopauze môže žena stratiť 10 až 20 percent kostnej hmoty. Preto je nesmierne dôležité sa začať aktívne zaujímať o zdravie svojich kostí už oveľa skôr, ako nastane menopauza.

Prevencia je kľúčová, to znamená silový tréning a záťažové cvičenia, ako napríklad chôdza, tanec či pilates, dostatok bielkovín, vitamínu D, stravy bohatá na vápnik, magnézium, nefajčiť, nepreháňať to s alkoholom.

(Peri)menopauza je aj kardio-metabolická zmena. Je dôležité si sledovať krvný tlak, cholesterol v krvi, glykémiu, obvod pása a celkovú kondíciu. Menopauza je ideálnym oknom príležitosti vziať si zdravie do svojich rúk, chodiť na preventívne prehliadky a nastaviť si zdravšie návyky pre ďalšie pekné roky aj po menopauze.

Keď príznaky zasahujú do kvality života, aké možnosti liečby dnes ženy majú? Ako sa rozhodovať medzi hormonálnou liečbou a nehormonálnymi či prírodnými alternatívami?

Možností liečby, respektíve zmierňovania príznakov, je dnes veľa. Je to na individuálnom zvážení pre každú ženu, výber záleží od intenzity príznakov, zdravotného stavu, preferencií ženy. Menopauzálna hormonálna terapia je pre mnoho žien najúčinnejšia na zmierňovanie návalov/nočného potenia, na zlepšenie spánku a celkovej kvality života - najmä keď sa nasadí v takzvanom terapeutickom okne, teda do 10 rokov od menopauzy alebo do dovŕšenia šesťdesiatky.

Nehormonálne možnosti zahŕňajú lieky na predpis, ktoré cielia napríklad na termoreguláciu alebo úzkosť a depresívne stavy, a veľmi dôležité sú režimové opatrenia. Podpora tela pomocou byliniek, ktoré obsahujú tytoestrogény a adaptogény, môže niektorým ženám pomôcť pri miernych ťažkostiach. Dôležité je vyberať kvalitu a dávky zmysluplne. Kľúčové pri výbere vhodnej terapie je poznať všetky svoje možnosti a rozhodovať sa pomocou zváženia benefitov a rizík a vlastných priorít aj pre dlhodobé zdravie.

Menopauza sa dotýka aj intimity. Ako môže ovplyvniť sexuálny život a intímne zdravie a prečo je dôležité o týchto témach hovoriť otvorene?

Menopauza môže ovplyvniť vlhkosť a elasticitu slizníc. Častejšia býva suchosť, pálenie, bolesť pri styku, zmeny v močení a jeho frekvencii alebo opakované infekcie v urogenitálnej oblasti. Často sa ženy hanbia o tejto nepohode hovoriť, pritom existujú účinné a dostupné riešenia - od lubrikantov a hydratačných prípravkov až po lokálnu hormonálnu liečbu, ktorá vie sliznice výrazne obnoviť. Sexuálny život sa tiež mení tým, ako žena spí, ako sa cíti vo svojom tele a koľko má energie a celkovej kapacity. Otvorená komunikácia je kľúč, lebo intimita je aj o bezpečí, sebahodnote a vzťahovej blízkosti.

Mnohé ženy hovoria, že okolie ich prežívanie nechápe. Ako sa dá o menopauze komunikovať s partnerom, rodinou alebo aj v pracovnom prostredí citlivo a bez hanby?

Veľmi pomáha pomenovať, že to nie je „len v hlave“, ale ide o biologickú zmenu, ktorá si vyžaduje nové nastavenie - priorít, návykov, starostlivosti o seba. Namiesto obhajovania sa funguje priama komunikácia svojich potrieb. Napríklad: „Potrebujem viac spánku a viac priestoru pre seba, len tak si vydýchnuť“, alebo „Moje telo je teraz citlivejšie na dotyky, zvuky, pachy, nie je to proti tebe - vám“. V práci je užitočné hovoriť prakticky o tom, čo mi pomôže, napríklad flexibilita, pauzy, teplota v miestnosti. Otvorená komunikácia búra tabu. Ak otvorene odkomunikujem: „Prepáčte, práve dostávam nával tepla, potrebujem sa ísť osviežiť a napiť vody, o chvíľu som späť,“ potom hanba odchádza.

Zvykne to prekvapiť, ale otázka tehotenstva stále zostáva. Môže žena počas perimenopauzy ešte otehotnieť a kedy je bezpečné prestať riešiť antikoncepciu?

Áno, počas perimenopauzy môže žena ešte otehotnieť, pretože ovulácia vie byť veľmi nepredvídateľná. To, že menštruácia vynecháva, ešte nie je garancia neplodnosti. V praxi sa často odporúča mať chránený styk až do obdobia, keď je menopauza jasná, teda 12 mesiacov bez menštruácie.

Akú úlohu môžu zohrávať partneri? Čo by podľa vás ženám v tomto období skutočne pomohlo - prakticky aj emocionálne?

Podpora partnera je jedným z kľúčových faktorov. Pomôže kombinácia praktickej a emočnej podpory. Mohli by napríklad  prevziať časť mentálnej záťaže domácnosti, dopriať žene čas na spánok, pohyb, oddych. Partner sa môže pridať v starostlivosti o svoje zdravie - bude viac dbať na to, ako sa ako rodina stravujú, môžu chodiť spolu cvičiť alebo na prechádzky. 
V emočnej rovine by nemali bagatelizovať emočné zmeny, nebrať si zmeny nálady osobne, pýtať sa „Čo by ti dnes pomohlo?“ a naozaj počúvať.